Menej môže byť príjemnejšie

Moderný život nás povzbudzuje k tomu, aby sme stále niečo pridávali: ďalší cieľ, ďalší návyk, ďalší projekt, ďalšiu aktivitu pre deti, ďalšiu aplikáciu, ktorá nám má pomôcť byť produktívnejšími. Spočiatku to môže pôsobiť motivujúco. Každý rozvrh má však svoju hranicu a po jej prekročení sa produktivita môže zmeniť na vyčerpanie.

Čoraz viac úvah o zmene správania naznačuje, že zlepšenie života si nemusí vždy vyžadovať robiť viac. Niekedy je užitočnejšia otázka, čo môžeme odstrániť. Obmedzenie zbytočných záväzkov môže vytvoriť viac času, znížiť stres a urobiť každodenný život zvládnuteľnejším.

Moderný život ponúka neuveriteľné množstvo možností. Voľný čas môžeme vyplniť filmami, podcastmi, hudbou, hrami, správami, sociálnymi sieťami, cvičením, online kurzami alebo aplikáciami na učenie jazykov. Technológie tiež skrátili čas potrebný na mnohé základné domáce práce. Napriek tomu namiesto pocitu, že máme viac času, má mnoho ľudí pocit, že sa neustále ponáhľajú.

Jedným z dôvodov je, že každé nové uľahčenie vytvára nové možnosti. Keď existujú stovky spôsobov, ako stráviť hodinu, výber jedného z nich môže vyvolať nepríjemný pocit, že prichádzame o desiatky ďalších. Voľný čas tak môže začať pôsobiť ako ďalší zdroj, ktorý treba optimalizovať.

Produktivita sa často spája s úspechom, disciplínou a ambíciami.

Preto je psychologicky náročné niečo odčítavať. Ekonóm Leidy Klotz, ktorý skúmal tendenciu riešiť problémy pridávaním namiesto odstraňovania, tvrdí, že ľudia často prehliadajú odstránenie niečoho ako možné riešenie. Jeho širšia myšlienka je jednoduchá: namiesto automatického premýšľania nad tým, čo ďalšie môžeme pridať, aby sme situáciu zlepšili, sa možno oplatí opýtať, čo by sa dalo odstrániť.

Cieľom nie je byť menej ambiciózny, ale prestať považovať „viac“ za automatickú odpoveď na každý problém.

Platí to pre osobný rozvrh aj pre pracoviská, školy a organizácie. Zložitý proces možno nepotrebuje ďalší formulár, stretnutie ani fázu schvaľovania. Môže fungovať lepšie, ak z neho zmizne jeden zbytočný krok.

Myšlienka jednoduchšieho života sa často prezentuje extrémnym spôsobom. Ľudia si môžu predstaviť, že predajú väčšinu svojho majetku, presťahujú sa do malého domu alebo úplne opustia svoju kariéru. Pre niekoho môžu takéto zmeny fungovať, no nie sú nevyhnutné. Výskum zameraný na zmenu správania vo všeobecnosti ukazuje, že dramatické zmeny sa udržiavajú len ťažko.

Veľmi náročné diéty, intenzívne cvičebné plány a rozsiahle zmeny životného štýlu často zlyhávajú, pretože si vyžadujú príliš veľa úsilia. Realistickejšou stratégiou je robiť menšie zmeny, ktoré vydržia aj po počiatočnom návale motivácie.

Odstraňovanie môže začať obyčajnými otázkami.

Existuje jeden týždenný záväzok, ktorý vás už nebaví?

Dala by sa nejaká domáca práca robiť menej často?

Naozaj sa musí konať každé stretnutie?

Dala by sa časť projektu delegovať?

Prospelo by dieťaťu, keby vynechalo jednu mimoškolskú aktivitu a namiesto nej malo popoludnie bez pevného programu?

Aj malé zníženie povinností môže mať význam. Ušetriť len 15 minút denne môže znamenať pokojnejšie rána alebo vytvoriť dostatok priestoru na prechádzku, rozhovor či chvíľu pokoja.

Psychológovia niekedy používajú pojem „časová hojnosť“ na označenie pocitu, že máme dostatok času na to, čo je pre nás dôležité. Tento pocit sa spája s väčším šťastím a lepšou pohodou. Dôležité pritom nemusí byť mať veľké množstvo voľného času. Človek môže mať niekoľko voľných hodín a napriek tomu sa cítiť psychicky preťažený.

Časová hojnosť súvisí čiastočne s pocitom kontroly: s pocitom, že každá minúta už nie je vopred obsadená povinnosťami. Odstránenie jednej zbytočnej požiadavky preto môže mať väčší psychologický účinok, než by naznačovalo samotné trvanie tejto povinnosti.

Robiť menej môže byť spočiatku nepríjemné. Ľudia zvyknutí merať pokrok podľa množstva vykonanej práce môžu prázdnejší kalendár vnímať ako lenivosť alebo premárnenú príležitosť.

Zjednodušenie života však neznamená opustenie zodpovedností. Znamená preskúmať, ktoré povinnosti, rutiny a očakávania sú skutočne užitočné. Klotzova myšlienka povzbudzuje ľudí, aby spochybnili návyky, ktoré pretrvávajú jednoducho preto, že tu boli vždy.

Najužitočnejšou formou produktivity môže byť niekedy rozhodnutie, čomu už viac nechcete venovať svoj čas.

Ľahší rozvrh môže vytvoriť viac priestoru na sústredenie, oddych a aktivity, na ktorých skutočne záleží. Namiesto toho, aby sme každé nové obdobie začínali ďalším zoznamom cieľov, možno stojí za to najprv pozrieť sa na ten existujúci. Odstránenie jednej povinnosti, zjednodu šenie jednej rutiny alebo odmietnutie jedného zbytočného záväzku nemusí vyzerať pôsobivo. Niekedy je však práve odčítanie tým, čo spôsobí, že život pôsobí plnšie.